Astrostáž Variable 2011

Tlačiť

V poradí druhá letná astrostáž projektu Karpatské nebo sa uskutočnila v Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle v dňoch 22. až 31. júla 2011. Vynovené prístrojové aj infraštruktúrne vybavenie observatória umožnilo uviesť do praxe novú formu astrostáže špecializovanú na výskum premenných hviezd. Účastníci boli rozdelení na výskumníkov, technikov, konzultantov a organizátorov. Zastúpenie mali partneri projektu Karpatské nebo – Vihorlatská hvezdáreň, Gymnázium Snina, Hvezdáreň Roztoky, Lýceum Lesko, Jaslo a Krosno, Observatórium na Lubomire. Okrem toho prišli mladí hvezdári z MOA v Niepolomiciach, z Odesskej národnej univerzity, zástupca Sekcie pozorovateľov premenných hviezd a exoplanét Českej astronomickej spoločnosti, Slovenskej astronomickej spoločnosti, Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, členovia Slovenského zväzu astronómov amatérov, neorganizovaní astronómovia amatéri, konzultanti z Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied a z Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach. Celkovo 30 účastníkov, ktorí naplno preverili schopnosti organizátorov a ubytovacej kapacity v Observatóriu.

Jednotlivé prezentácie výskumníkov možno nájsť pri popise výskumných úloh.

Výskumné úlohy

Zoznam účastníkov

Fotogaléria

Spoločná fotografia účastníkov pred novou budovou planetária na Kolonickom sedle. Foto: M. Kamenec

Výskumníci riešili vopred určené výskumné úlohy za pomoci odborných konzultantov. Úlohou technikov bolo zabezpečiť bezchybný chod ďalekohľadov a iných prístrojov a umožniť tak získanie potrebných experimentálnych dát. Nakoniec však technici boli najmenej zamestnanou skupinou na astrostáži. Daždivé počasie sprevádzalo celú astrostáž. Z desiatich možných boli len dve jasné noci, aj to len čiastočne. Našťastie zadania boli nastavené tak, že bolo možné využiť archívne dáta a tých je na Observatóriu dostatok.
Riešilo sa spolu 11 úloh z rôznych oblastí výskumu premenných hviezd. Výstupom práce výskumníkov boli prezentácie v rozsahu 10 minút, ktoré si účastníci pozreli v predposledný deň astrostáže. Úroveň prezentácií bola vyrovnaná aj napriek tomu, že výskumníkmi boli súčasne skúsení študenti astronómie na vysokých školách, aj žiaci stredných škôl, či astronómovia amatéri. Niektoré z prác iste budú pokračovať a skončia ako publikácie v odborných časopisoch. V rámci záverečného vyhodnotenia astrostáže bolo udelených množstvo symbolických cien pre najlepšieho výskumníka, technika, konzultanta, organizátora, športovca a pod. Bola udelená aj tradičná cena Jindřicha Šilhána pre najlepšieho pozorovateľa Variable. Získal ju Bartłomiej Dębski z Jagelonskej univerzity v Krakove, riešiteľ zadania č. 11 (Skúmanie stability periódy binárnych prekataklizmatických systémov) za neúnavný boj s počasím. Na pozorovanie využil skutočne každú dieru v oblakoch.
Zadanie č. 1 riešila Veronika Sičáková s pomocou konzultanta Štefana Parimuchu. Z archívnych dát získaných na metrovom teleskope určila extinkčný koeficient 1. rádu.
Zadanie č. 2 riešil Michał Litwicki, študent Vroclavskej univerzity reprezentujúci svoje bývalé pôsobisko – Lýceum v Jasle. Konzultoval s Marcinom Cikalom z Toruňskej univerzity. Z archívnych dát určil koeficienty transformácie pre sústavu VNT, CCD kamera FLI 1001E a fotometrické filtre B, V, Rc.
Zadanie č. 3 riešili Robert Barsa a Matúš Kamenec. Prvý je známy slovenský astrofotograf, druhý učiteľ na základnej škole, absolvent astropraktík, ktoré Vihorlatská hvezdáreň organizuje v rámci projektu Vesmír pre pokročilých. Rozhodli sa pre zadanie založené na vizuálnych pozorovaniach. Počasie im však dovolilo len 2 vizuálne odhady. Pod vedením konzultanta Emila Kundru z Astronomického ústavu SAV zanechali za sebou aspoň peknú prezentáciu o vizuálnom pozorovaní polopravidelných a symbiotických premenných.
Zadanie č. 4 bolo venované klasickej téme – zostrojeniu O – C diagramov pre zákrytové dvojhviezdy. Mali sa vykonať aj vizuálne pozorovania, to sa však nepodarilo. Eryk Lipka spoločne so svojim technikom Mateuszom Zajchowskim (obaja z lýcea v Krosne) zostrojili niekoľko diagramov pre zákrytové dvojhviezdy, ktoré sa v minulosti pozorovali v Kolonici. Boli ocenení za nalepšie pripravenú prezentáciu po formálnej stránke. Konzultovali s Emilom Kundrom.
Zadanie č. 5 o intermediálnych polaroch riešili Paulina Sowicka a Justyna Put, študentky Jagelonskej univerzity v Krakove. Od začiatku bolo jasné, že počasie nedovolí získať kvalitné dáta. Vybrali si teda jeden z objektov, ktorý sa na Astronomickom observatóriu na Kolonickom sedle monitorujú pravidelne a analyzovali archívne dáta. Už aj tak dosť teoreticky náročnú úlohu si sťažili tým, že vybraný objekt sa ukázal byť ťažkým orieškom. Zo všetkých účastníkov museli vykonať najviac práce aby zistili, že V795 Her najskôr nie je intermediálnym polarom. Pri náročnej analýze pomáhali konzultanti Pavol A. Dubovský a Marcin Cikala.
Zadanie č. 6 riešil Miroslav Fedurco, študent Gymnázia v Humennom, úspešný riešiteľ korešpondenčného seminára, ktorý Vihorlatská hvezdáreň organizuje v rámci projektu Vesmír pre pokročilých. Zostrojil model dvojhviezdy DV Psc pomocou archívnych dát, ktoré mu poskytol konzultant Štefan Parimucha. Bol vyhodnotený ako najlepší výskumník astrostáže. Teoretickú časť práce doplnil o CCD pozoorvania miním zakrytových premenných CWCas a PP Lac.
Zadanie č. 7 riešili Natalia Miętus, Tomasz Drozdowski z Lýcea v Lesku pod vedením konzultanta Marcina Cikalu. S použitím archívnych dát pripravili vzorovú analýzu superhumpov trpasličej novy UV Per. Ich prezentácia bola vyhodnotená ako najlepšia po obsahovej stránke. Aj ich konzultant Marcin Cikala bol vyhodnotený ako najlepší.
Zadanie č. 8 bolo venované určovaniu limitnej magnitúdy. Výskumníkovi Martinovi Mašekovi, študentovi Libereckej univerzity sa na počudovanie podarilo získať aj experimentálne dáta. Nestihol už využiť špeciálne mapky, ktoré pripravil konzultant Pavol Ďuriš.
Zadanie č. 9 malo byť tiež založené na vizuálnych pozorovaniach. Konzultant Gregorz Sek ho pod vplyvom počasia nasmeroval trochu iným smerom. Kamila Chomaničová a Zuzana Ontkovičová z Gymnázia v Snine pripravili obsiahlu prezentáciu, ktorej hlavným výsledkom bolo určenie vzdialenosti Eta Aquilae na základe archívnych vizuálnych pozorovaní.
Zadanie č. 10 - určovanie presnosti vizuálnych pozorovaní sa kvôli nepriaznivému počasiu pretransformovalo na oblasť výskumu zemskej atmosféry. Výskumník Ladislav Bálint rozpracoval možnosti zavedenia na AO monitoringu meteorov v rámci programu CEMENT a konzultant Pavol Ďuriš sa venoval automatizácii detekcie stupňa svetelného znečistenia na AO.
Zadanie č. 11 si so sebou priniesol Bartłomiej Debski, študent Jagelonskej univerzity v Krakove. Z viacerých pozorovacích úloh sa mu podarilo namerať na metrovom teleskope minimum prekataklizmatickej binárnej sústavy NSVS 14256825 a zostrojiť jej O-C diagram. Bolo to zásluhou toho, že bol pripravený už v prvú noc astrostáže, ktorá sa nakoniec ukázala ako najlepšia zo všetkých desiatich.

Neoddeliteľnou súčasťou podujatí na Kolonickom sedle je rekreačný a športový program. Tentoraz bol obmedzený daždivým počasím, ale hvezdári sa ani v tomto smere nevzdali. Uskutočnili niekoľko turistických a cyklistických výjazdov a hlavne futbalové zápasy na ihrisku v Kolonici. Celkovo na zápasy vyhralo Slovensko nad Poľskom 2:1.
Inovatívna forma astrostáže založená na riešení výskumných úloh sa stretla s pozitívnym ohlasom. Osvedčila sa v nepriaznivom počasí. Nanešťastie organizátori nezískali skúsenosť, ako by to vyzeralo v prípade jasných nocí. Medzinárodné astrostáže zamerané na výskum premenných hviezd budú určite pokračovať aj po skončení projektu Karpatské nebo. Diskutovalo sa aj o možnosti uskutočniť astrostáž na Observatóriu na Lubomire v Poľsku.

 

 

Nočný pohľad na Astronomické observatórium na Kolonickom sedle. Stred Galaxie je naľavo od kupoly metrového ďalekohľadu. Foto: M. Mašek

 

Navigácia: Úvod >> Projekt KN >> Správy z realizácie projektu >> Astrostáž Variable 2011

                        banner2_sk_rev                   logo_bottom                     banner1a_sk